Hranica, ktorá bola predzvesťou konca vojny, pred sto rokmi započatej, dohorela. Obetí bolo už príliš mnoho a Anglicko kleslo pod touto váhou na kolená. Posledné útočisko na kontinente zostalo osamotené - Calais. Nastala kríza, ekonomická, politická a morálna. Král`ovská moc bola ochromená a slaboduchosť Henricha VI. podtrhávala bezbrannosť krajiny.
A preto My Biela ruža - Richard z Yorku, vyzývame Vás roduverných Angličanov, by ste nás svojou zbraňou podporili a pevnou rukou zas poriadok na Ostrovoch nastolili. My nárokujeme si právo na korunu, dl`a zásluh Nám prislúchajúcu. A verte, že Henrich celkom pomätený, neschopný krajinu v Blaho voviesť, už koruhvu svoju zbrojí, ale nie proti sokovi nášmu pravému, Francúzovi lišiackemu, leč sám si zem svoju przniť praje a rozmarom svojim národ okrádať, či Francúzsku zapredať sa chce.
Povstaň a poslúž vlasti, žiadajúcej tvoj čin u mesta St. Albans, kde zbrane skrížime a nel`akajte sa však bratov svojich, lebo kto je za ružu Červenú ten nie je bratom nikoho a zvlášť rodu Yorkov, ktorých česť tak bezbožne poškvrnili kacírski lancastriáni. A preto volám York, York a nech žije sláva impéria Albiónskeho.